🗊Презентация Materiálová dispozícia, metódy určovania potrieb materiálu

Materiálová dispozícia, metódy určovania potrieb materiálu

Určovanie budúcej potreby materiálu Najdôležitejšie hľadiská hodnotenia charakteru materiálových potrieb: pôvod dopytu, t. j. odkiaľ dopyt prichádza, kde vzniká t. j.: nezávislá potreba - charakteristická dopytom zákazníkov po finálnych výrobkoch, potrebou náhradných dielov pre neplánované a havarijné opravy, závislá potreba – odvodená z nezávislého dopytu, resp. od potreby iných položiek a dá sa presne vypočítať na základe výšky potreby týchto položiek, priebeh dopytu v čase: trvalá potreba – spojitá – požiadavky na príslušný výrobok prichádzajú trvale, môžu sa vyskytnúť aj výkyvy v ich veľkosti v čase, tento priebeh je charakteristický pre nezávislý dopyt nárazová potreba – nespojitá – pri závislej potrebe, v prípadoch, ak podnik vyrába určitý výrobok po dávkach, teda pri striedaní viacerých výrobkoch na výrobnom zariadení.

Nezávislá vs. závislá potreba

Metódy pre určovanie výšky budúcej potreby materiálu Deterministické metódy /programovo orientované Analytická metóda – metóda rozpadu kusovníka podľa výrobných stupňov – odpovedá výrobno-technickému postupu daného výrobku, stráca prehľadnosť, ak jeden typ dielu vstupuje na viacerých výrobných stupňoch, podľa dispozičných stupňov - každý materiál resp. diel je uvedený v kusovníku len na jednom stupni a to, kedy prvýkrát vstupuje do výrobku, nevýhodou je výroba dielov vopred – náklady na skladovanie, Syntetická metóda – inverzný kusovník nevychádza z kusovníkov finálneho výrobku, ale pre nakupovaný materiál je zhotovený zoznam všetkých dielov, na výrobu ktorých je materiál použitý, pre tieto dielce je určený zoznam montážnych zostáv, do ktorých vstupujú a pre montážne zostavy zoznam všetkých finálnych produktov, na výrobu ktorých sú tieto zostavy použité. Grafická metóda – Gozinto graf orientovaný graf, uzly predstavujú jednotlivé suroviny, diely, zostavy, hrany spájajú uzly i, j vtedy, ak položka, reprezentovaná uzlom i, priamo vstupuje do nadradenej zostavy, reprezentovanej uzlom j. hrany sú ohodnotené ai,j – udáva množstvo jednotiek položky i,

Príklad štruktúrovaných kusovníkov

Inverzný kusovník

Gozinto graf

Zadanie – príklady cv. 2. kusovníky

Druhy materiálovej potreby: Primárna – všetky výrobky určené na predaj, najmä hotové výrobky a náhradné diely, obchodné tovary Sekundárna – suroviny, jednotlivé diely a stavebné skupiny, ktoré sú potrebné na to, aby sa primárna potreba mohla zabezpečiť Terciárna – zahŕňa pre výrobu nevyhnutné pomocné a prevádzkové materiály napr. olej do stroja, náradie, pomôcky Brutto – predstavuje na určité obdobie vzťahujúcu sa celkovú potrebu tovarov, a to nezávisle od toho, či ide o primárnu, sekundárnu resp. terciárnu potrebu, ale bez zohľadnenia zásob Netto – je to brutto potreba po odpočítaní zásob Doplnková – pripočítava sa k brutto potrebe, najmä z dôvodu krytia mimoriadnych účelov napr. testy, skúšky materiálu a nepodarky

Plán výroby výrobkov v jednotlivých týždňoch mesiaca požaduje: týždeň – 200ks, týždeň – 200ks, týždeň – 400ks, týždeň – 600ks. K dispozícii je kusovník podľa výrobných stupňov. Kusovník podľa dispozičných kusov. Úloha: Východiskom bude prepočet viazaný na jednotlivé týždne. Vypočítať brutto potrebu jednotlivých dielov: výrobných stupňov, dispozičných stupňov. Zostaviť Gozinto graf a vypočítať potrebu podľa tohto grafu.

Príklad 1

Príklady 2

Normatívy výrobných zásob Norma spotreby materiálu - maximálne prípustné množstvo spotreby materiálu na výrobu jednotky produkcie stanovenej kvality za daných technicko-organizačných podmienok. Je to miera spotreby materiálu, resp. údaj vzťahujúci sa k jedinému výrobku, vyjadrená je v jednotkách množstva: norma spotreby hlavného materiálu, norma spotreby pomocného materiálu, nutné straty a odpad pri pracovných operáciách.. Norma zásob je množstvo materiálovej zásoby potrebnej na zabezpečenie plynulosti výrobného procesu. Normatív zásob vyjadruje množstvo (výšku) zásob na celý súbor výrobkov, vyjadrený je prevažne v hodnotových jednotkách. Normatív výrobných zásob predstavuje primerané množstvo peňažných prostriedkov, ktoré je viazané vo výrobných zásobách. Činitele, ktoré ovplyvňujú jeho výšku, sú: norma zásob, priemerná denná spotreba. Časová norma predstavuje dĺžku obdobia, počas ktorého sú zásoby viazané na sklade. Skladá sa z troch častí: prvá/hlavná zložka - dodávkový cyklus: interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi dodávkami, na základe dodávkového cyklu je špecifikovaná bežná zásoba, druhá zložka - poistná zásoba: zásoba využiteľná v prípade nepredvídaných porúch v dodávkach, tretia zložka – technologická zásoba: dĺžka obdobia, počas ktorého materiály zrejú, je nutné s ňou uvažovať pri niektorých druhoch materiálov.

Pre výpočet normatívu výrobných zásob sú k dispozícii tieto údaje:

Riešenie: Riešenie: