🗊Презентация Nezamestnanosť, trh pracovných síl

10. Kapitola Ing. Ľ. Mrvová, PhD.

Pojem nezamestnanosť Pojem nezamestnanosť Pracovná sila miera nezamestnanosti Formy nezamestnanosti Dôsledky nezamestnanosti: Na štát Na pracovnú silu

Vplyv nezamestnanosti celkovo na ekonomiky

Nezamestnanosť je ekonomický jav, pri ktorom je určitá časť práceschopného obyvateľstva nezamestnaná, t.j. nepracuje z rôznych príčin (nedostatok prac. miest, nízke platy). Nezamestnanosť je ekonomický jav, pri ktorom je určitá časť práceschopného obyvateľstva nezamestnaná, t.j. nepracuje z rôznych príčin (nedostatok prac. miest, nízke platy). je vážnym ekonomických problémom, ale aj sociálnym a politickým problémom.

Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku. Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce. Musí byť zaregistrovaný v SR na úradoch práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu. Všetci ostatní – ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť, nemôže pracovať pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho vôbec prácu nehľadá.

je teda obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa nazvaného : je teda obvyklý stav, keď časť súboru pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a teda je nezamestnaná. Rozsah tohto javu sa meria pomocou ukazovateľa nazvaného : miera nezamestnanosti

Ukazovateľ miery nezamestnanosti: Ukazovateľ miery nezamestnanosti:

L = E + U L – pracovná sila, E - počet zamestnaných, U – počet nezamestnaných.

strata zamestnania – napr. bankroty firiem, znižovanie počtu pracovníkov z organizačných dôvodov, strata zamestnania – napr. bankroty firiem, znižovanie počtu pracovníkov z organizačných dôvodov, nemožnosť návratu do zamestnania – napr. z dôvodu predĺženej materskej dovolenky, zmena bydliska, nemožnosť nájsť si primeranú prácu po absolvovaní strednej alebo vysokej školy, odchod zo zamestnania z vlastnej vôle – nízky plat, skupina obyvateľstva, ktorá nemá záujem nájsť si prácu a začať pracovať

ekonomické – nízka kúpyschopnosť – znižovanie životnej úrovne, odčerpávanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ekonomické – nízka kúpyschopnosť – znižovanie životnej úrovne, odčerpávanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, sociálne dôsledky – pocit nepotrebnosti, psychické problémy, alkoholizmus, samovraždy.

Frikčná nezamestnanoť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. „dobrovoľne nezamestnaní“. Frikčná nezamestnanoť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu. „dobrovoľne nezamestnaní“. Skúsenosti vo vyspelých krajinách naznačujú, že nezamestnanosť mladých ľudí je v značnej miere frikčná, t.j. predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať.

vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo.

Cyklická nezamestnanoť – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Cyklická nezamestnanoť – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Vzniká, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu.

Sezónna nezamestnanosť – niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber úrody, letná turistika). Sezónna nezamestnanosť – niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber úrody, letná turistika).

Dobrovoľná nezamestnanosť – začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu a mnohí občania preto volia nečinnosť. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života. Dobrovoľná nezamestnanosť – začína sa objavovať v niektorých štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu a mnohí občania preto volia nečinnosť. Spôsobuje ju i uspokojenie nezamestnaných s daným štandardom života.

- vzniká, ak je celkový dopyt po práci nižší, než celková ponuka práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu. - vzniká, ak je celkový dopyt po práci nižší, než celková ponuka práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa aktuálnemu stavu na trhu práce, nevyčisťujú trh v dôsledku zmien na tomto trhu. Majú sklon reagovať na ekonomické šoky pomaly. Ak sa mzdy nemenia tak, aby vyčistili trhy, môže vzniknúť nerovnováha medzi tými, ktorí miesto hľadajú, a voľnými pracovnými miestami. V dôsledku toho vzniká na trhu práce nerovnováha, ktorá vyvoláva tie typy nezamestnanosti, ktoré existujú v dnešných trhových ekonomikách.

je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. To znamená, že je to taká úroveň dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej inflácie v rovnováhe. Pri prirodzenej miere nezamestnanosti je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani spomaľovať. Pri riešení problému predchádzania vysokej miere inflácie je prirodzená miera nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať.

Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomike s vysokou zamestnanosťou je určitý počet ľudí bez zamestnania. Predstavuje najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a zodpovedá potenciálnemu produktu.

Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. Predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, ktorú krajina môže mať bez riskovania neprijateľnej akcelerácie inflácie. Prirodzená miera je, obrazne povedané, zlatým stredom medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou nezamestnanosti. Je to úroveň, pri ktorej inflácia ani nerastie v dôsledku nadbytočného dopytu, ani neklesá v dôsledku nadbytočnej ponuky, pod ktorými tlaky na trhoch práce a výrobkov vedú k stále rýchlejšiemu rastu miezd a cien.

Stretávame sa s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti – spravidla v rozpätí od 3 do 12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú: Stretávame sa s rôznym percentom vyjadrenia plnej zamestnanosti – spravidla v rozpätí od 3 do 12 % nezamestnanosti. Percento prirodzenej miery nezamestnanosti má tendenciu k rastu v závislosti od rozdielu medzi počtom nezamestnaných a počtom voľných pracovných miezd. Príčinami tohto vývoja sú:

demografické zmeny – majú svoj pôvod v meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl, demografické zmeny – majú svoj pôvod v meniacej sa demografickej štruktúre pracovnej sily, najmä v rastúcom podiele mladých ľudí a žien na celkovom počte pracovných síl,

vládna politika – vládna politika – zvyšuje úroveň prirodzenej miery nezamestnanosti prostredníctvom vládnych transferových programov, ktoré sú určené na zmiernenie problémov nezamestnanosti, a  určovanie minimálnej mzdy.

štruktúrne zmeny – štruktúrne zmeny – okrem účinkov demografických zmien a vládnych programov zvyšuje prirodzenú mieru nezamestnanosti aj štruktúrna nezamestnanosť, ktorá je prejavom segmentácie trhu práce – profesijná štruktúra ponuky nezodpovedá štruktúre dopytu.

nezamestnanosť, ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov so závažnými dôsledkami, sa na Slovensku v otvorenej forme prejavila prvýkrát v roku 1990. nezamestnanosť, ako jeden z významných ekonomických a sociálnych javov so závažnými dôsledkami, sa na Slovensku v otvorenej forme prejavila prvýkrát v roku 1990.

Podľa zákona č. 601/2003 Z. z.  v znení neskorších predpisov je Podľa zákona č. 601/2003 Z. z.  v znení neskorších predpisov je životné minimum definované ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Výška životného minima Výška životného minima Životné minimum Platné od 1.7.2010 : Jedna plnoletá fyzická osoba: 185,38 € Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá osoba: 129,31 € Dieťa Nezaopatrené: 84,61 € Zaopatrené neplnoleté: 84,61 € Spolu štvorčlenná rodina: 483,91 €

sumy životného minima na obdobie od 1. júla 2014 ostávajú nezmenené nasledovne: sumy životného minima na obdobie od 1. júla 2014 ostávajú nezmenené nasledovne: 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa 516 €

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ